Čriepky z pretekov no.3 - Spartan race Pezinok Sprint 4.5.2019

Hneď na úvod fotka hovoriaca za všetko :) Ale ako vznikla a o čo vlastne ide sa dozviete až za chvíľku. Minulú sobotu 4.5.2019 sa v Pezinku v areáli Rozálka konal Spartan Race Sprint a keďže to mám asi 45 minút od domova, tak som tam samozrejme nemohla chýbať, aj keď ak mám byť úprimná tak som už týždeň pred pretekom cítila, že nie som úplne vo svojej koži, a že som asi jemne pretrénovaná, takže som posledný týždeň už vlastne nič nerobila, ale aj tak som sa v piatok cítila dosť mizerne a úplne bez nálady podávať nejaké nadštandardné výkony, ale ako to tak býva, keď sa na niečo najmenej tešíte zažijete najväčšie bomby :D

Sand Bag Carry

Už po príjazde do areálu spartan nesklamal...neviem vlastne ani ako to popísať, ale je tam vždy niečo vo vzduchu, čo vás úplne pohltí...možno je to davová psychóza, možno vedomie, že podobných a možno ešte trošku väčších bláznov ako ste vy sami je také množstvo...neviem, ale mňa to vždy dostane! My sme dorazili asi hodinku pred štartom, takže sme mali čas vyzdvihnúť registrácie, prezliecť sa, vycikať, spraviť skupinovú fotku a v kľude sa rozcvičiť. Takže ak sa chystáte na svoj prvý závod, tak určite doporučujem príjazd do areálu aspoň hodinku pred štartom, verte mi utečie to ako voda.

My sme tentokrát štartovali 9:30 v SRTG vlne. Štart bol teda pomerne rýchly, ale chlapci vpredu sa trošku sekli a pri prvej príležitosti odbočili na detskú trať takže sme si dali cca pol kiláčiku naviac kým nás vrátili späť na našu trať :D. Prvé prekážky boli už celkom klasicky up and down, nejaké menšie steny a preliezačky... nemám pocit, že by ma tentokrát na trati niečo extrémne prekvapilo, ale je to možno aj tým, že čím viac pretekov máte za sebou, tým menej sa dáte prekvapiť.

Atlas Carry - keď sa svet neusmieva na teba, usmej sa ty naň ho 

Jediným prekvapením a pre mňa osobne aj sklamaním bolo to, že som prvýkrát nedala balanc, lebo zrovna keď, som na ňom bola jeden kolega spadol a rozkýval ho tak, že spadli všetci. V ten moment som si povedala len sakra! a "dnes to bude za 180 angličákov" ... a to je môj limit na sprint 150 :P  ale nič išli sme ďalej a ja som len dúfala, že tých angličákov nebude ešte viac.





Inak som sa počas celého preteku cítila pomerne v pohode, jednak sme nehnali s kolegami tempo a jednak som mala zo sebou ionťák, ktorým som sa udržiavala hydratovaná, pretože tým že sa fakt dosť potím, tak občerstvovačka na celý pretek mi nestačí. Jediný problém bol, že som si zabudla magnézium a ku koncu už som bojovala s pár kŕčmi, ale tak aspoň ponaučenie pre budúcnosť.

Crawl ...keď to nepomôže, zatni zuby a pokračuj ďalej

A keď už sme pri tom konci, jednou z posledných prekážok bol oštep...ak ste čítali článok zo Sprintu v Slovenskom raji, tak viete, že tam som ho ani nešla skúsiť, že je to zbytočné a rovno išla na angličáky. Tentokrát som si povedala, že to aspoň skúsim (akože na poslednom tréningu sme mali aj oštepy, ale všetci si to skúšali ako o život a ja som nejak nebola v nálade, tak som sa ich ani nedotkla). Takže som si pritiahla oštep, vyrovnala lanko aby nebolo zamotané a aby som naň nestúpila a skúsila vyvážiť oštep v ruke ....krok dozadu, náprah.....krok vpred a hod....a on tam zostal!! Normálne sa oštep zapichol do slamy a zostal tam!!!  Ja som nechápala...akože šťastná som bola minimálne ako po štátniciach na vysokej :D a hlavne ušetrila som angličáky a zostala na svojich 150 ks :D  Ako Zsuzsu povedala...bol to epický oštep :D Jeden z najlepších momentov, aké som v rámci Spartan Race zažila!

A som za to strašne vďačná, pretože mi to opäť pripomenulo ten dôvod, prečo to vlastne robím a milujem. Na Spartan Race nič nie je nemožné, na každom preteku môžete prekonať samých seba a zdolať novú prekážku, ktorú ste si mysleli, že nikdy nezvládnete, a to vás robí silnejšími a odolnejšími aj v bežnom živote :)

Na konci je aj tak vždy úsmev :)