Nikdy som nebola človek, ktorý by mal potrebu vyčnievať z davu
alebo upriamovať na seba pozornosť. Teraz si poviete tá kecá, prečo teda píše
blog, v ktorom ide vlastne tak nejak s kožou na trh?! Úprimne? Pretože
som počas svojho života zistila jednu zásadnú vec - opustenie našej komfortnej
zóny je to čo nás posúva vpred a otvára nám nové možnosti.
Ja osobne si svoju komfortnú zónu predstavujem ako svoju
posteľ alebo gauč, kde sa môžem zachumlať do deky, schúliť do klbka a nikto
a nič mi nemôže ublížiť. Lenže ja takto svoj život prežiť nechcem, a tak
som postupne začala robiť malé krôčiky a krátke vychádzky zo svojej
komfortnej zóny. Do zóny neznámeho, teda pre mňa osobne do miest, ktoré sú rizikom...
že narazím, že ma niečo alebo niekto zraní, že nebudem dosť dobrá, že mi niečo
nepôjde alebo že to jednoducho nezvládnem. A viete čo? Ono sa to fakt
stalo, naozaj som pri týchto svojich výletoch občas prišla na pokraj síl, zranila
sa alebo bola zranená, ale zakaždým som to skúsila a skúšam znova! Na
chvíľu zaleziem pod deku a schúlim sa do klbka, aby som sa nakoniec znova
pozbierala a išla skúšať nové veci a mohla sa ďalej posúvať a rásť,
a spolu so mnou sa rozširovali aj hranice toho, kde sa cítim v pohode
a ok.
A tento blog je len jedným z výsledkov toho, kam
som sa až dostala, že už sa nebojím ukázať, kam som až nechala niektoré veci
zájsť (za čo sa úprimne dosť hanbím a beriem to ako svoje zlyhanie), ale
zároveň ukazujem aj to, že nikdy nie je neskoro na zmenu, nech už predstavuje
čokoľvek. A druhým, pre mňa možno ešte dôležitejším je fakt, že som sa po
dobrých piatich rokoch, čo som túto myšlienku mala niekde v hlave,
rozhodla ísť za tým, čo ma skutočne baví a čomu sa chcem venovať. Doteraz
som to vždy zamietla. Pochybovala som o sebe a svojich schopnostiach,
pretože som si vravela, že veď ešte nemám postavu akú chcem, ešte som
neschudla toľko, aby som mohla druhým
radiť....a bla bla bla...no proste
kecy....výhovorky a pochybnosti o sebe samej.
Až keď som si uvedomila, že sú to len moje vlastné
pochybnosti, že vlastne nikto iný nikdy nespochybnil to, že by som mohla byť
schopná odovzdať svoje skúsenosti s miliónmi diét(naopak sa ma mnohí
pýtali ako som to dokázala), zdravou stravou a bojom s váhou ďalej, až
potom som mohla vysloviť túto myšlienku nahlas! Chcem byť výživová poradkyňa,
teda vlastne skôr kouč a odovzdávať svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré
som za tie roky nazbierala a stále zbieram. Možno práve to, že ja sama som
stále na tej svojej ceste a za vysnívanou postavou a váhou, môže byť
mojou devízou, pretože sama prechádzam tým, čím moji potencionálny klienti.
Áno definitívne som opustila svoju komfortnú zónu a vyšla
ako sa hovorí s kožou na trh... so svojím príbehom, s tým čo už mám
za sebou, ale aj s tým čo som ešte len čaká. Ja som si na svojej ceste
odskákala veľa pokusov a omylov (nielen čo sa týka výživy :-P) a chcem
pomáhať ďalším aby sa im vyvarovali, aby tá ich cesta bola jednoduchšia a pohodlnejšia,
aby svoj cieľ dosiahli rýchlejšie, pretože vo dvojici sa to lepšie ťahá J. Preto odo mňa nikto nikdy
nedostane jedálniček na týždeň na 1 A4, na ktorom sa budú striedať 3 jedlá, ale
dostane stravovací plán ušitý jemu na mieru, či už chce jesť 5x denne alebo len
2x, či je mäsožravec alebo vegetarián, či je blázon do pohybu alebo sa moc
nehýbe...je to úplne jedno, každý človek je iný a každý teda potrebuje niečo
iné a to sa týka aj koučingu. Niekomu stačí, keď si raz za týždeň vymeníme
kontrolný email a niekto potrebuje konzultovať každý deň nejaké drobnosti.
Preto mojím hlavným heslom pri mojej novej ceste ako
výživovej poradkyne (ale keď sa nad tým zamyslím, dá sa to aplikovať v akejkoľvek
oblasti) je, že:
„Každý človek je
jedinečný, a tak sa k nemu treba aj správať.“
Komentáre
Zverejnenie komentára